| Abstrakt: |
Abstract: Predkladaná štúdia kriticky skúma proces politizácie demokratických protagonistov na Slovensku zhromaždených okolo občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) v období od demokratickej revolúcie v novembri 1989 do parlamentných volieb v júni 1992. Politizáciou autor rozumie proces, v ktorom skúmané subjekty prešli transformáciou z demokratického hnutia na liberálno-demokratickú politickú stranu. Zameriava sa na konkrétnych protagonistov v rámci Verejnosti proti násiliu, ako aj na ich interakcie s ďalšími politickými subjektmi. Pri ich analýze využíva dva metodologické prístupy. Prvým je koncept intelektuálnych dejín Quentina Skinnera v podobe, v akej ho aplikuje Robert Brier pri analýze používania pojmu „totalitarizmus“ u Adama Michnika. Druhý prístup vychádza z chápania takzvaných formačných príbehov, ako ich predstavili Daniel Hirschman a Isaac Ariail Reed. Tieto prístupy autorovi umožňujú klásť väčší dôraz na jednanie politických subjektov pri analýze kľúčových konceptov, praktík a politických myšlienok, ktoré formovali rodiace sa pluralitné prostredie raného postsocialistického Slovenska. Liberalizmus, reprezentovaný Verejnosťou proti násiliu, sa v tejto situácii javil ako pragmatická voľba umožňujúca vytvoriť efektívny naratív v konfrontácii s negatívne vnímaným bývalým režimom. Autor však zároveň tvrdí, že aby bolo možné pochopiť liberálno-demokratickú politiku a politické stratégie na súčasnom Slovensku, je nutné skúmať aj postupný odklon od chápania demokracie ako občianskej participácie smerom k predstavám o demokracii, ktorá spočíva na inštitucionalizovanom konzervatívno-liberálno-demokratickom poriadku. |
