| Abstrakt: |
Abstract: Štúdia sa zaoberá témou smútku a melanchólie v období socialistického realizmu v českom a slovenskom literárnom kontexte. Autor na vybraných príkladoch analyzuje, akými transformáciami téma smútku v jednotlivých decéniách prechádzala. Bližšie si všíma dobovú diskusiu "práva básnika na smútok" v poézii, ktorá bola reakciu na dogmaticky presadzovanú ideológiu socialistického realizmu prvej polovice 50. rokov dvadsiateho storočia. Diskusia bola na Slovensku iniciovaná básnickou zbierkou M. Rúfusa Až dozrieme. V šesťdesiatych rokoch sa diskusia o práve básnika na smútok v konfrontácii s civilizačnými hrozbami postupne pretransformovala do dystopického variantu. Charakteristickou črtou melancholickej modality sa stáva v uvedenom období irónia. V českom kultúrnom kontexte ju reprezentuje Kunderov román Žert, ktorý je reakciou nielen na budovateľský optimizmus socialistického realizmu, ale aj na tradičné chápanie humanizmu. V konfrontácii s aktuálnymi ekologickými hrozbami autor nachádza presah dobovej diskusie "práva na smútok" aj smerom k súčasnosti. V tejto súvislosti si všíma označenie "environmentálny žiaľ", s ktorým začala pracovať česká sociologička H. Librová. |
