| Abstrakt: |
Abstract: Aristotelov myšlienkový prínos v ontológii sa v dejinách interpretuje ako určité zavŕšenie predchádzajúceho vývoja filozofie. On sám veľkou mierou prispel k takémuto heglovskému ponímaniu svojho miesta v dejinách metafyziky, resp. ontológie. V tomto príspevku budeme argumentovať v prospech tézy, že Aristoteles uskutočnil v ontológii myšlienkový obrat o 180°, konceptuálnu revolúciu, ktorú je možné označiť kuhnovským termínom - zmena paradigmy. To znamená, že to, čo bolo dovtedy filozofmi označované ako nepravá až iluzórna skutočnosť, je podľa Aristotela pravá skutočnosť. Paradigmatickými príkladmi takejto pravej reality nie sú prvky či korene (všetkých vecí), atómy, idey, ale bežné materiálne objekty strednej veľkosti, predovšetkým rastliny, zvieratá, ľudia a ich esencie. |
