| Abstrakt: |
Abstract: Dynamika medziplanetárnych částíc v slnečnej sústave je určovaná predovšetkým gravitáciou Slnka a účinkami elektromagnetického žiarenia. Elektromagnetické žiarenie pri interakcii s kozmickými časticami podlieha absorpcii a rozptylu. Dôsledkom oboch efektov je tlak žiarenia, ktorý následne ovplyvňuje pohyb najmenších mikrometeoroidov v medziplanetárnom priestore. Diagram rozptylu je u sférických častíc má podstatne zložitejšiu štruktúru v dôsledku komplikovanej mofológie a výskutu dutín alebo porezity. Existencia neradiálnych zložiek tlaku žiarenia je pričinou odlišnej trajektórie sférických a nesférických častíc identického objemu v kozmickoum priestore. Sférické častice monotónne špirálujú smerom k Slnku (v súuhlase so známym Poynting-Robertsonovým efektom). Premenlivý charakter tlaku žiarenia na nesférické častice spôsobuje nielen ich špirálovanie smerom k Slnku, ale aj ich únik zo slnečnej sústavy alebo pripadnů stabilizáciu v istom pásme v okoloslnečnej zóne. Existencia takých to stabilizovaných častic môže výhnamne prispieť k vysvetleniu pozoorovanej stability zodiakálneho svetla - ktoré priamo súvisí so stabilitou zodiakálneho mračna. Výsledky práce ukázujú, že hodnoty neradiálnych zložiek hybnosti částíc úmerne vzrastajú s mierou poréznosti prachových častíc. |
