| Abstrakt: |
Abstract: V súčasnej situácii, ktorú niektorí považujú za všeobecná krízu hodnot a totálny relativizmns a druhi zase označujú ako víťazstvo slobody, kedy je spor medzi modernistami a postmodernistami spo- rom o to, či existuje alebo neexistuje aspoň jeden spoločný oporný bod, na ktorom by sme mohli v duchu Newtonovho irýroku postavit celý náš vesmír, sa myšlienkami vraciame do minulosti. Je pozoruhodné, že už v antickom Grécku můžeme pozorovat obdobný spor tomu dnešnému a to medzi relativizmom a metafyzikou, keď relativisti odmietali představu existencie akejkofvek od člověka nezávislej hodnoty a naopak metafyzici sa snažili obhájit platnost hodnot existujúcich za hranicou nášho světa. Spoločným menovatelom súčasného a minulého sporu je právě hľadanie otázky na to, či je všetko závislé od vůle člověka a platnost má potom iba arbitrárny charakter alebo naopak existuje určitá štruktúra hodnot poznateľná rozumom, ktorej platnost je všeobecná a nie je závislá od tudskej vůle. Podstatu tohto sporu sme sa snažili ukázat aj v našom článku, kde čitatelovi najskôr ozřejmíme jeho teoretická podstatu na báze analýzy vztahov jednotlivých princípov a následné sa teoretický problém budeme snažit vysvětlit aj pomocou analýzy a komparácie sáčasného platného právneho poriadku s poriadkom prvej ČSR a súvisiacej judikatúry v oblasti notářských zápisnic ako exekučných titulov resp. ich staršími verziami vykonatelných veřejno-notářských listin. V celom článku sa preto pýtáme na povahu samotnej štruktúry hodnot a princípov, ktorých vzájomné vztahy sá bud základům pře správnu aplikáciu princípov (platónská představa), alebo sá skór výsledkom ustálenéj aplikácie princípov (sofistická představa). |
