| Abstrakt: |
Abstract: Autor v úvode svojej state nastoluje viacero vědeckých problémov zameraných najma na štátoprávne otázky. Poukazuje na skutočnosť, že stát si na svoju kontrolu vytvára kontrolně mechanizmy (všeobecné ale aj špecifické), ktoré ak májů napínat svoj zmysel, musia byť oddělené od priamej mocenskej politiky štátu, a to nielen formálně (inštitucionálne). Potom rozvíja úvahy o „kontrolnej moci" ako novej moci v hierarchii štátnej moci. Každý stát má v súčasnosti vybudovaný mechanizmus kontroly hospodárenia verejnej moci ako aj najvyššiu kontrolnú inštitúciu, ktorá má zabezpečenu nezávislostzvyčajne ústavným spósobom. Tento fakt ilustruje na variantnosti inštitucionálneho usporiadania kontroly a poukazuje na konkrétné modely v rázných krajinách až sa pristavuje na osobitnej inštitúcií EÚ - Európskom dvore audítorov ako kolektívnom orgáne externej kontroly Európskej únie ako verejnej entity. Jeho právny status podrobné charakterizuje prostredníctvom takých hlavných právnych pilierovako je napr. nezávislost, subsidiarita a proporcionalita, kolegiálnosť- kolektívnosť, profesionalita - odborná spósobilosta dalšie. Činnost Dvora prezentuje aj prostredníctvom troch typov auditov, ktoré Dvoř vykonává a podrobné sa venuje štruktúre Európskeho dvora audítorov a pravidlům jeho rokovania. Prináša zaujímavú kauzu riešenú Európskym súdnym dvorom o kontrolných právomociach Dvora audítorov. Vzávere state poukazuje autor na auditorská prácu ako náročný a vysokoprofesijný proces. |
